Messages

ja som mal Bacu na LS a aj na inych predmetoch a neverim, ze niekoho zdrbal pre nieco ine ako pre flakacstvo (alebo totalnu hluspost, ale mal som pocit ze vedel ocenit aj snahu).. ja osobne ak sa ti ten predmet paci odporucam prave Bacu, lebo sa tomu rozumie a vie aj vysvetlit.

toho Nosáľa na FPJ poznám, on je strašne prísny..

na paralelne som nasiel na FTP nejake vypracovane otazky, tak na 60% sa myslim zhoduju s tymi co su na statnice.

na ktorom ftp? tuke.mafo.sk ?

osobne si myslim ze nasiel tie vypracovane otazky na skusku.. ktore sa zhruba tak zhodovali so statnicovymi, ale ucil by som sa na vasom mieste radsej zo skript, pretoze ak su to fakt tie otazky, tak maju v sebe mnozstvo chyb.. prof. Kollar nemal problem odignorovat ich, ale komisia na statniciach uz nemusi byt taka zhovievava.

Co sa Semantiky tyka... moze sa komisia pytat na nejaky dokaz alebo mozno aj priklad?
Dakujem

Komisia sa Ta moze pytat na cokolvek, v tom je ten vtip .. otazka je, ze ci komisia vie o tych dokazoch a prikladoch.. viac by som sa bal ze daju priklad ktory nie je rieseny v materialoch, co sa moze stat ak oni tie materialy nepoznaju a budu vymyslat priklady z hlavy. To je inak problem celej volby toho predmetu, nepozname ludi co budu v komisii (urcite nie vsetkych) a nevieme do akej miery budu poznat temu, ake maju charaktery a pod. takze aj z predmetu ktory sa moze zdat uplne lahky a v pohode (pre mna napr. pp) sa moze stat zabijak.. a samozrejme naopak.

Inak k teme, ja mam KPR

mne prislo doslova bla bla lebo sa to nedalo ani precitat

*
Oznam pre s(tudentov 2. roc(níka inz(inierskeho s(túdia v s(tudijnom
programe Informatika*

  V stredu *16.3.2011* o *13:00* sa v miestnosti *P25* uskutoc(ní
*stretnutie dekana FEI a vedúceho KPI so s(tudentmi 2. roc(níka
inz(inierskeho s(túdia*venované

*1. spôsobu ukonc(enia inz(inierskeho s(túdia a odovzdávaniu zadaní
diplomových prác*

*2. ins(truktáz(i k spracovaniu príspevkov diplomantov v anglickom
jazyku v LaTeXu v rozsahu 6 strán na základe materiálov uvedených na
linkehttp://kpi1.fei.tuke.sk/LaTeX/*

*3. informácii o výskume v rámci doktorandského s(túdia*

*
Úc(ast( s(tudentov je povinná*najmä z týchto dôvodov:

1. zadanie musí kaz(dý s(tudent prevziat( osobne -teda v inom
termínezadania nemôz(u byt( vydané.

2. úroven( príspevkov diplomantov môz(e výrazným spôsobom ovplyvnit(
hodnotenie diplomovej práce a ins(truktáz( obsahuje detaily, ktoré nie
je moz(né vysvetl(ovat( individuálnou formou.

Tento oznam je zverejnený aj na webovej stránke KPI na linke Pre
s(tudentov.

V Kos(iciach 11.3.2011

prof. Ing. Ján Kollár, CSc.
vedúci katedry

asi to pisali v latechu

heh, momentalne neexistuje volna rozvrhova jednotka....ani na obchodne pravo   ti, co mate efekt.soc. komunikaciu, podarilo sa vam zapisat?

ja mam nejaku efektivnu komunikaciu, zatial nejde zapisat ani mne

niekto tu vysvetloval tento algoritmus...
ak by bol taky dobry a vysvetlil to este raz? lebo som si to neskopiroval...

Algoritmus spätného zreťazenia:
function SPäTNÉ-ZREŤAZENIE-PRAVIDIEL (BP, cieľ)
            returns úspech alebo neúspech
 inputs: BP, báza pravidiel
        cieľ, hypotéza, ktorú interpret pravidiel preukazuje
 static: PP, pracovná pamäť
       MAP, množina aplikovateľných pravidiel
       aktuálne_pravidlo, pravidlo
 if cieľ platí then return úspech
 MAP <- VYTVOR-KONFLIKTOVÚ-MNOŽINU (cieľ, BP, PP)
loop do
   if MAP je prázdna then return neúspech
   aktuálne_pravidlo <- RIEŠENIE_KONFLIKTOV (MAP)
   MAP <- MAP / { aktuálne_pravidlo }
   if SPäTNÉ-ZREŤAZENIE-PRAVIDIEL (BP, PODMIENKA (aktuálne_pravidlo))
      then return úspech
end

tak znova.. algoritmus dokazuje jeden ciel, preto je vstupom dokazovana hypoteza - ciel.. dalej samozrejme potrebuje Bazu pravidiel BP..
1. ako prve zisti, ci ciel nahodou nie je dokazatelny (t.j. ci napr. nie je axiomou systemu), ak ano , nie je co riesit, vracia uspech
2. inak vytvori MAP - mnozinu aplikovatelnych pravidiel, analyzou pracovnej pamäte PP, principialne je aplikovatelne pravidlo take pravidlo z bazy pravidiel, ktore ma v dosledkovej casti vyskyt dokazovaneho ciela, hypotezy, teda MAP bude obsahovat vsetky pravidla s cielom v pravej casti pravidla
3. ak je MAP prazdna (t.j. nie je pravidlo, ktorym by sa dal ciel dokazat), koniec alg. a vracia sa neuspech
4. vyberie sa aktualne pravidlo podla nejakej logiky riesenia konfliktov (napr. nahodne, alebo prve v poradi)
5. aktualne pravidlo sa odstrani z MAP (tymto sa MAP vyprazdnuje, ak sa v cykle vyprazdni uplne, tak 3. krok ohlasi ze ciel nie je dokazatelny)
6. tu sa testuje podmienkova cast aktualneho pravidla, ta sa samozrejme moze skladat zo zlozitejsich logickych vyrazov ako len jednej hypotezy, v jeho algoritme je to vyjadrene iba principialne.. v skutocnosti moze ist napr. o testovanie vsetkych hypotez v podmienkovej casti a teda o akysi cyklus. implementacia vsak nie je podstatna, ide o to ze vezmes podmienkovu cast a pouzitim rekurzivneho volania spatneho zretazenia sa ju pokusis dokazat
7. ak sa ti podmienkovu cast aktualneho pravidla podari dokazat tak si vlastne dokazal ze hypoteza je dokazatelna pouzitim daneho pravidla a vracias uspech
8. inak pokracujes 3. krokom (tj skusis dalsie pravidlo, ak este nejake pouzitelne je)

ak chces, mozem ti poslat, resp. niekde zavesit program na vizualizaciu ZS na baze pravidiel, co sme mali ako zadanie, myslim ze ten to dost dobre ukazuje (aj ked nas alg. ten 6. krok konkretnejsie, aby sme to vedeli vizualizovat, ale princip je ten isty)

nam popozeral co sme mu ukazali na tom programe, zbezne prezrel obe dokumentacie (sys, pouz) a dal zapocet.. ako to ja vidim zatial, tak podstatne mäkksi bol na tych, co mali programatorske veci..

ano deviateho

zdravim,
trosku neskoro ale spomenul som si, zajtra nie je prednaska (ak by niekoho predsa len napadlo ist)

no ja praveze neviem.. mne to pride vsetko take ambiguous.. ale zasa ja som vecity zmätkar.. puq by to mohol dodefinovat ako slubil 

tak ako to teda napokon je?

ja som mal ako teoriu principy deontickej logiky, priklad bol dokaz v sekventovom kalkule(vyrokova logika)

V prednaskach sa pre B-diferenciu uvadza:

Úpravou funkcie zadanej v Shefferovej algebre na DNF tvar získame :

f = a'.d' + a'.b' + b.c.d

Určíme diferencie prvého rádu podľa jednotlivých premenných:

df/db = a.c.d + a'.c'.d
df/dd = a.b.c + a'.b.c'

neviete mi prosim vas niekto vysvetlit ako sme dostali tieto dve rovnice pre "b" a "d"? pre "a" a "c" tomu chapem...

trochu neskoro, ale azda pomoze.. Ak mas funkciu s oboma polaritami (ako napr. b a b'), mas na to specialny vzorec. predpokladam ze je niekde aj v tych prednaskach.
df/dx = g' . (g0 xor g1), pricom f = g + g0 . x' + g1 . x     (vyberas pred zatvorku oba vyskyty osobitne)

napr. pre b : g = a'.d' ; g0 = a' ; g1 = c.d
potom df/db = (a'.d')' . (a' xor c.d) = (a + d).(a'.(c'+d') + a.c.d) = (a + d).(a'.c' + a'.d' + a.c.d) = a.c.d + a'.c'.d
obdobne je to pre premennu d

vie nieko ci v pravidlach pre PŽ moze byt zakon distributivnosti aj pre tvar (x ∧ y) ⊕ z = (x ⊕ z) ∧ (y ⊕ z). V hudiniho skriptach je zakon distr. len pre tvar (x ⊕ y) ∧ z = (x ∧ z) ⊕ (y ∧ z).......nestretli ste sa stym nekto na ustnej abo u korecka ci moze byt aj opacny tvar?...........

pokial viem, plati len distrubucia sucinu vzhladom na binarny sucet, tj (x ⊕ y) ∧ z = (x ∧ z) ⊕ (y ∧ z). to druho by platit nemalo, a teda (x ∧ y) ⊕ z = x ∧ y ⊕ z resp xy ⊕ z
ovsem nerucim za to

nie je.. iconst_<n> je pouzitelne len pre n patriace do {-1, 0, 1, 2, 3, 4, 5} a teda pre 100 nie..

kedy viem ze sa zobrazenie da zrealizovat automatom?

musi splnat 4 podmienky:
1. musi to byt sekvencne zobrazenie
2. musi to byt zobrazenie so zachovanim dlzky
3. musi byt konecnej vahy
4. musi byt bez predikcie

viac vid prednasky..

ak vies co robis tak sa to zadanie da v pohode stihnut do dvoch dni..

rozdiel je v tom ci uvazujes ZA s ukoncenim finalovym stavom(to je tento pripad) alebo vyprazdnenim zasobnika(to by bol pripad keby si to Z odobral, potom by si nepotreboval finalovy stav).. aspon taky je moj nazor

Uvidime, ja uz mam v pondelok  . Teraz pozeram do zasobnikovych automatov, tie deterministicke chapem ale nedeterministicke v niektorych pripadoch su nejake zaujimave (ako pri tom pripade s palindromom x.x^R, kde automat len tipne ze ci je v strede slova - takze realne ak zle odhadne stred slova tak skonci a nerozpozna to, alebo to nejako viackrat robi??  ).

co sa tyka toho nedeterminizmu je to tak ako spominal hore kolega.. prosste nedeterminizmus je o tom ze nevies presne ako zareagovat a preto si len tipnes.. potom bud krachnes, alebo ak je nejako implementovany navrat tak sa vies na to vetvenie vratit a skusit inu cestu(teda vsetky rozne moznosti a podla toho napokon prijmes alebo neprijmes slovo). ak som trepol nejaku somarinu tak ma kludne opravte:)

zaujimalo by ma preco to downgradli zrovna na MAIS.. to nemali poruke nejaku starsiu verziu IS Studenta?

mne nepride ten list ako moc dobry napad.. som lenivy a nechce sa mi opravovat novy nepodarok ked je stary system dobry.. ja som skor za nejaky natlak na navratenie stareho systemu.. aj ked pochybujem ze to prejde.. je jasne ze pri MAISe islo skor o prachy ako o nejake zefektivnenie informacneho systemu.. ono mi to pride ako keby to bol system co robil nejkay student ako zadanie a uz nestihol porobit testy.. tak ho odovzdal aky bol.

nahodne kickovanie? to komu prislo na um toto.. a este nakoniec napisu ze za to nemozu.. aspon to mohli spravit este trosku fer a spustit cele kolo odznova niekedy buduci tyzden..

viacnasobne dedenie je ked trieda dedi priamo od 2 a viac bazovych tried.. ak dedi od bazovej ktora dedi od dalsej to je stale len jednoduche, pretoze priamo dedi len od jednej

to bolo na margo toho linku co som napisal...

neviem ci sa mi bude chciet zacinat takto.. koniec koncov sa k tomu urcite dostanem. momentalne ma napada iba nejaky greedy alg..