Messages

Co sa vlastne robi na tych hodinach ?

si tak dneska kliknem na subor s priponou .ly a nic.. pozrem do program files, PPVP neni.. wtf myslim si..
otvorim netbeansy, dajaka stara verzia.. otvorim visualko "vitajce pri peršom spušceni.." ikonky na
ploche, subory, vsetko ako predtym, len programy sa dajak v case vratili.. som myslel ze win7 nema
time capsule na program files... wwwwwtttttffffff........ ?!?

"...programy sa vratili v case..."... a windoz ostal ponanstavovany ?
...mne to znie ako vesely malware , co pomazal setty v programoch (napr. z program files folderu) ;

Ak mas vyhliadnuteho cviciaceho , chod na maisportal.tuke.sk :
rozvrhy ;
Rozvrh pedagoga ;
vyklikaj si konktretnu osobu ;
Vystup je v tvare rozvrhu cviciaceho;


Warning: Treba porovnat aj v aktualnom rozvrhu , niektore terminy sa zmenili , inac to bezi...

[3. Pre gramatiku : retazec sa zacina "a" a konci "c" medzi nimi je aspon jedno "b" trebalo urcit prechodovy diagram, urobit konecnostavovy deterministicky automat a aj pre ten urobit prechodovy diagram]

ale druha otazka nie je ten obr. co si postol ?

ano

tretia to ani nerobme to kto neve v cvikach najde...

3. Pre gramatiku : retazec sa zacina "a" a konci "c" medzi nimi je aspon jedno "b" trebalo urcit prechodovy diagram, urobit konecnostavovy deterministicky  automat a aj pre ten urobit prechodovy diagram

stvrta tam to je co som postol ze som k nim nasel daco v prednaskach ale nevem odpovedat z toho na tu otazku

v ktorej prednaske to bolo ?

prednaska c.10. (fotky) a je to slide  c.15/18.  selekcia kodu pre skoky...

[1. Syntakticky analyzator so zotavenim pre jazyk LL(1): A->{Db l Ca} kde H(D) a H(C) su zname. Urcit vstah medzi FIRST(D) a H(D) - to iste aj pre FIRST(C) a H(C)]

1. Syntakticky analyzator so zotavenim pre jazyk LL(1): A->{Db l Ca} kde H(D) a H(C) su zname.
Urcit vstah medzi FIRST(D) a H(D) - to iste aj pre FIRST(C) a H(C)


??

toto nemam  , ale druha otazka nie je ten obr. co si postol ?
                        tretia to ani nerobme to kto neve v cvikach najde...
                        stvrta tam to je co som postol ze som k nim nasel daco v prednaskach ale nevem odpovedat z toho na tu otazku

nasiel som peknu prezentaciu, ale neviem to aplikovat na ten konkretny priklad

www.cs.vsb.cz/kot/soubory_animaci/a-deriv_strom.pdf

to je vlastne reprezentacia syntaktickej analyzy zhora nadol, obrazok na strane 85 v skriptach

na konci vetiev alebo listov alebo co to je je vzdy male pismeno alebo ten maly znak. vzdy sa riesi velke  pismeno ,,,
len raz sa presiel cely cyklus ze ABC , potom je to len o vracani a doplnani aby z VELkych pismen ostali na konci len male...

Ako su reprezentovane typove vyrazy?
odpoved: typove konstanty . typove premenne a typove operacie;

Ako je definovana unifikacia a substitucia v parametricky polymorfnom systeme?

ak A a B su typove premenne, T1 = B1 T2 = B2, potom T1xT2 = T3 a vsetky vyskyty B1 a B2 sa nahradia A, lebo A ma typ TA - tomu sa hovori unifikacia
ak A je typova premenna, T1 = A, T2 = TE (typovy vyraz) kde TE nie je premenna, kazdy vyskyt A sa nahradi TE - substitucia
a to B, ak  T1 = A, T2 = B, potom T1 = B, lebo doslo k substitucii A = B

correct ??

typove vyrazy to je z prednasok  a to druhe paste z podobneho problemu

aky je rozdiel medzi znakom kolmosti a omegou??  ked hovorime o typoch samozrejme

ze Kolmost je z mnoziny omega ,
kolmost znamena to , ze nastal chybny vypocet (este overim v prednaskam )

kolmost je AnyType vsak?? proste vsetky typy.. ale co je omega?

naopak , omega je anytype a kolmost je prvok z mnoziny anytype ktory ako definuje zlyhanie vypoctu

aky je rozdiel medzi znakom kolmosti a omegou??  ked hovorime o typoch samozrejme

ze Kolmost je z mnoziny omega ,
kolmost znamena to , ze nastal chybny vypocet (este overim v prednaskam )
EDIT: presne to znie ze omega je nedefinovana hodnota najvseobecnejsieho typu ktoremu patria vsetky hodnoty vratane  nedefinovanej hodnoty "kolmost" . nedefinovana hodnota  je vysledok zlyhania vypoctu...

Aka je arita(pocet argumentov) instrukcii jump<L> a falsejump<L>, aky je ich typ a navratova hodnota a kolko miesta zaberaju v zasobniku.

k tomuto som nasel v prednaskach toto :

jump<L>- C[[jump<L>]] = JMP L
falsejump<L> - C[[falsejump<L>]]= POP
                                                   BZE L

dalej. nieco s parametrickou polymorf. f: b-> axb . akeho typu bude vysledok ak f (3, 2.5) ?
(tu tiez nevem ci naraza na nieco ako record... alebo len ze vysledok bude float)...

dalej.
do EBNF :mp
a) ifnot E then SF else ST (plus pre toto aj virtualne instruktcie jump , falsejump)
b)ifnot E then SF
__riesene
a) A->E[SF|ST]
 vyhodnotenie Ecka;
 falsejump (label 1);
 jump (label2);
 label1: SF , jump (label3);
 label2: ST , jump(label3);
 label3: pokracovanie programu;

b)A->E[SF]


dalej: gramatika vyrazu pre postupnost prikazov PP oddelenych ciarkou + syntakt. so zotavenim

[2.) bola dana funkcia "function F(x : real) : integer". Tato funkcia bola definovana v ramci funkcie H, ktora bola volana vo funkcii G. Funkcia F sa volala s parametrom F(1.5+2). Bolo treba napisat nieco s tabulkou symbolov, stav pred vykonanim tela a po vykonani, stavy premennych, atributov.. spominalo sa tam nieco s klauzulou begin..]

2.) bola dana funkcia "function F(x : real) : integer". Tato funkcia bola definovana v ramci funkcie H, ktora bola volana vo funkcii G.
Funkcia F sa volala s parametrom F(1.5+2). Bolo treba napisat nieco s tabulkou symbolov, stav pred vykonanim tela a po vykonani, stavy premennych, atributov..
spominalo sa tam nieco s klauzulou begin..
(zrejme strana 82 v skriptach)

anyone ?

neviem co s tymto

toto netusim ani v naznakoch

netusim.

[3.) Navrhnite jednym pravidlom deklaraciu premennych Vars ak definicia zacina klucovym slovom var, potom nasleduje nenulovy pocet nazvov premennych, za nimi dvojbodka a nasledovny typ T.]

3.) Navrhnite jednym pravidlom deklaraciu premennych Vars ak definicia zacina klucovym slovom var, potom nasleduje nenulovy pocet nazvov premennych, za nimi dvojbodka a nasledovny typ T.


malo byt nejak tak:

Vars -> "var" id { "," id } " : " T                   //id - tak oznacoval Kolar premenne

zostrojit syntakticky analyzator aj so zotavenim pre procedure Vars(k:symset)

ako by ste riesili ?

v tej ulohe nie je nic o ciarkach, takze "," by som vynechal....  na zotavenie idem kuknut

to som sa chcel spytat ze preco ta "," ... keby tam chcu aj ciarku tak vieme ako...

2. Nieco s volacim aktivacnym po vykonani begin<2,4> neviem co presne a znazornit aky to bude mat na volaco vplyv (Toto som ani neprecital poriadne ked som videl to begin<2,4> takze take je aj moje podanie zadania)  

nasel som nieco take: ma to byt ako tabulka
[parametre]
[adresa navratu]
oblast premennych
oblast premennych
oblast premennych
oblast premennych  
zakladna adresa urovne 0 <-X
zakladna adresa urovne 1
zakladna adresa urovne 2 z tade sipka ukazuje na uroven adressa navratu
predosla hodnota x     z tade sipka ukazuje do priestoru nad tymto textom
[                          ] <-SP pri volani begin



     

takze ak napriklad mam   A->aBCdeF|aBCd, vieme ze to nie je gramatika LL(1) lebo v jednom riadku nemoze byt viac krat ten isty terminalny symbol

do LL(1) vyberiem pred zatvorku aBCd a vyjde mi ...

A-> aBCd [ eF ]

suhlasim s nakresom... @Mike

to s tym vyberanim pred zatvorku bolo myslene len prenesene.. proste sa na to pozri logicky..  mas A -> aBCd | aBCdeF  ... bud nastane prve alebo druhe... spolocne maju 'aBCd'  cize to nastane urcite, takze  A-> aBCd   , a potom uz bud moze alebo nemusi prist aj to 'eF'   cize   [eF]  

kde je to v skriptach ? officialne sa to vola ako to pravidlo ?

http://hornad.fei.tuke.sk/~plocica/ppj/srp.html

z tej tabulky BNF a EBNF som si to vyvodil.

takze ak napriklad mam   A->aBCdeF|aBCd, vieme ze to nie je gramatika LL(1) lebo v jednom riadku nemoze byt viac krat ten isty terminalny symbol

do LL(1) vyberiem pred zatvorku aBCd a vyjde mi co ...

A-> aBCd ( eF| ? )

A-> aBCd [eF]   dla mna

Ake pravidlo ste pouzili?

tam ide o to ze [eF] ==  eF| prazdny symbol

takze ak napriklad mam   A->aBCdeF|aBCd, vieme ze to nie je gramatika LL(1) lebo v jednom riadku nemoze byt viac krat ten isty terminalny symbol

do LL(1) vyberiem pred zatvorku aBCd a vyjde mi co ...

A-> aBCd ( eF| ? )

A-> aBCd [eF]   dla mna

Ja by som to tiez tak dal.

asi to bude nejaky LL(k) jazyk,..

a to nemoze byt uz jazyk LL(1) ale s tym ze overuje len nase znalosti na prefixy v LL1 ?
akoze chytaak.

to end je len slovko,.. teda ze koniec napr v jazyku pascal,.. v cecku je to ta vlnita zatvorka,.. ked chces ten label l2 je vlastne ten koniec.

a ta gramatika prepisana bude:  a(bC |{B}) ,... to mas akokeby si a vybral pred zatvorky, lebo v LL1 gramatike v jednom riadku nema byt dvakrat ten isty terminalny symbol.

no jasne, to B navyse som si nevsimol..  a nevies aky je to teda jazyk?? myslim A-> abC | a{B}   ...typujem ze je kontextovy, alebo to je nieco ine?

JJ B som tam videl 2x , @erlos mas pravdu.

3) Upravte bezkontext gramatiku
   A-> abC | a{B} na LL(1). Pre upravenu gramatiku spravit syntakticky analyzator pomocou procedur Check a Error.


??

tak to by aj mna zaujimalo,ako to ma vyzerat 

no tam sa naraza nato ze to ma byt v EBNF , cize prefixy maju byt vyclenene zlava (aby sa mohlo jednoznacne hned v uvode rozhodnut )
nieco v zmysle a(bC |B{B});
NOT SURE!

a v akom jazyku je A-> abC | a{B} ?? to nie je LL(1) ? resp EBNF?  mam v tom trosku zmatok

podla mna A-> abC | a{B} je v BNF jazyk LR(k) . LL(1) jazyk je pri rozsirenej BNF== EBNF.
EBNF je vlastne rozsirena BNF , preto pre obidva typy malujeme prechodovy diagram.
LL(1) je vsak jazyk ktory parsuje (nacitava symboly) zlava , preto musi byt v najlavejsom vyraze hned definovany prefix .
LL(1) je zalozeny na konstrukcii najlavejsieho odvodenia , preto nesmie mat rovnake vyrazy v dvoch vetvach
laicky by som povedal ze v EBNF len upravujes na krajsiu formu , nieco ako ked mas v matike vyberanie pred zatvorky...

3) Upravte bezkontext gramatiku
   A-> abC | a{B} na LL(1). Pre upravenu gramatiku spravit syntakticky analyzator pomocou procedur Check a Error.


??

tak to by aj mna zaujimalo,ako to ma vyzerat 

no tam sa naraza nato ze to ma byt v EBNF , cize prefixy maju byt vyclenene zlava (aby sa mohlo jednoznacne hned v uvode rozhodnut )
nieco v zmysle a(bC |B{B});
NOT SURE!

a otazkou ze a,b su typove premenne.Ak a=bxb co bude vyslednym typom ? k comu dochadza pri tejto operacii ?
                                                    Ak a=b co bude vyslednym typom ?  k comu dochadza pri tejto operacii ?


K tomu co napisat ? ze sa deje pri preklade staticka kontrola aby sa zistilo ci je mozne operovat s danymi typmi a aj dynamicka kontrola (pri behu uz programu) aby sa zistilo dynamicky ake typy mozno ocakavat a ukladavat (l-value) do premenej. A aky bude vysledny typ... ved to je individualne "znak kolmice" cize zlyhanie vypoctu...

any idea ?

[2.Napíšte, do akej konfigurácie sa dostane automat pri konfigurácii . a {b | c }, ak na vstup pride znak a]

2.Napíšte, do akej konfigurácie sa dostane automat pri konfigurácii
. a {b | c }, ak na vstup pride znak a

a. {b|c}

toto nie je spravne...ak pride a,tak to bude vyzerat takto,ak sa nemylim

a { . b| . c} .

Hej , lebo tam je cyklus nula az  n krat , takze aj jedno ACKO je vyhovujuci vyraz...

[1) Na základe def. rozšírených reg.výrazov definujte jazyk pre nekonečné reťazce ab, abab, ...Prázdny reťazec nepatrí do jazyka. Nakreslite prechodový diagram.]

1) Na základe def. rozšírených reg.výrazov definujte jazyk pre nekonečné reťazce ab, abab, ...Prázdny reťazec nepatrí do jazyka. Nakreslite prechodový diagram.

{ab}   ??

tiez si myslim,zeby to malo tak byt,ale neviem aky je rozdiel medzi prazdnym a neprazdnym retazcom    lebo by to mohlo byt aj (ab) {ab}

{ab} == ze vyraz ab moze byt nula az n-krat
ak vsak pred tento vyraz das (ab) , zabezpecis  , ze vyraz ab minimalne 1x bude
cize (ab) {ab} == ze ab je vzdy raz az nekonecno.
tak nejak to vidim ja.

tak tak

Prechodovy diagram potom bude len takto vyzerat??

ano.