Messages

To je na tom krasne
- semantika je taka formalna a zalozena na presnych veciach co je vhodne skor pisat
- na statnici ide o to co najmenej pisat

ergo staci sa ucit ovela menej a nie tak detailne ako by tomu bolo na pisomnej skuske.

A co k denotacnej?

Tam je hlavne spusta formalnych definicii co mi velmi nepomaha.

Thx Neo - este som to necheckoval ale mam nasledovny problem

Rozmyslam ako je to s tymi vsetkymi odvodzovacimi pravidlami a pod...

Vychadzajuc z predpokladu, ze na skuske na to bol oficialny tahak
pri uceni pravidlam nevenujem pozornost do takej miery aby som ich
bol schopny reprodukovat s pamati. 

Ale prave ma chytili nejake pochybnosti v zmysle co ak dostanem otazku typu:
Vedeli by ste napisat odvodzovacie pravidlo pre prikaz cyklu v naturalnej semantike? 

Ucite sa niekto tie pravidla?

U mna to vyzera asi tak, ze ku kazdej otazke teoriu - co to je, ako to funguje, vlastnosti...
mozno nejake jedno pravidlo na demonstraciu a veci ako dokazy maximalne tak slovne
nacrtnut, ze ako by taky dokaz prebiehal, minimalne vediet povedat ze "da sa to dokazat"

Akurat rozmyslam co si mam vybrat z tej celej zmesi informacii v 8mej prednaske k denotacnej semantike...

Zahrna tato skuska aj nejaku ustnu cast resp. nieco typu povinne cakanie na vyhodnotenie,
alebo je mozne prist, napisat, odovzdat a odist?
(veni vidi vici  )

neviete mi niekto poradit, v ktorych oficialnych materialoch, alebo knihe najdem tu schemu/obrazok co je pri halting probleme je to uvedene v emikinom i stamperlikovom pdf ale inde to neviem najst... thx

btw: HALTING PROBLEM

co sa tyka mna akurat pred tym incidentom som postol tento zaujimavy link
http://stargate.cnl.tuke.sk/~klimek/skola/vypracovaneOtazkyZI.pdf
na ktory som natrafil pri googleni nejakej temy z TI.

Je tam viacero takych tem co sa vyskytli ako otazky na skuskach z TI.

Najde sa tu niekto, kto vie co bolo na poslednych dvoch prednaskach? (jedna normalne, jedna v nahr. termine)

mohol by mi prosim niekto priblizit instrukcie konciace na load a store (napr.: iload, istore, aload, astore)?
...akym sposobom sa to pouziva/funguje

Lebo akosi im asi nechapem. V popise (ten .doc) pozeram ze loady robia PUSH a store robia POP co ma dost matie.

a obvzlast nieco typu
aload 1
nieco nieco
nieco nieco
aload 1
...

nebolo to nahodou tak, ze sa nad tym zamyslel a povedal ze staci B strom. Lebo B+ by bolo komplikovane robit riesenie???
A kolko prvkov mame utriedit? -okrem poctu este nejake daslie specifikacie boli? napr.: kolko prvkov moze byt v jednom uzle/liste

No ale stale neviem ci zajtra mame na papieri doniest vypracovany priebeh ako sa to bude spravat pri 50 cislach, alebo jednoduchu aplikaciu...
Odpovie mi prosim niekto??? ked si nie je isty tak aspon co si mysli

najprv rozdelim 50 cisel na 10 behov po 5 cisel. Potom sa usporiadaju cisla v jednotlivych behoch, ale ako postupujem dalej? 

Nie som si isty ci toto rozdelenie uz mozeme nazvat pojmom beh
no ale dalej to je tak ze ak niektore 5tice po zoradeni zapadli tzn., ze jedna konci cislom mensim ako nasledujuca zacina
tak mame 10 (pripadne viac) po sebe nasledujucich cisel - tomu sa hovori beh...

teda mame take behy niekde 5 cisel niekde 10 a inde mozno 15 alebo viac

A teraz zoberieme prvych 5 behov a kazdy z nich sa postupne po jednom prvku bude posuvat vo svojom buffri.
Takze vyberieme najnizsiu hodnotu aka je akutalne v tych 5tich buffroch (prve cislo z kazdeho behu je akutalne nacitane)
a zapiseme ju do suboru.

Buffer, z ktoreho isla ta najnizsia hodnota posunieme na dalsie cislo a zase vyberieme najnizsiu z nacitanych a zapiseme do suboru
ak vseky behy skoncili a v jednom sa zvysili cisla tak ich zaradom zapiseme na koniec suboru a do buffrov pridelime dalsie behy (ak mame)

Opakujeme take triedenie na zvysnych behoch...
Ak sme tych behov na zaciatku mali viac ako 5 znamena, ze po tom procese sme dostali 2 alebo viac utriedenych sekvencii (teda znovu behy)
A tie znovu pojdu do buffrov az kym nedosiahneme jednu finalnu utriedenu sekvenciu prvkov...

Uf pochopil ma niekto ?  --->  nerucim za spravnost, ale ja to chapem takto

tak premyslam  ...

to je potrebne spravit iba priebeh toho algoritmu - ako  sa budu spravat jednotlive prvky suboru pocas triedenia, znazornit tie behy atd.

- alebo priamo naprogramovat malu aplikaciu, ktora toto dokaze robit?

Bol by som vdacny keby mi  niekto priblizil v com spociva neasociativnost - neasociativna operacia
resp. ako sa to prejavi ked zapisujem pravidla pre gramatiku a pri prefixe/postfixe


inak pomocka ak si niekto chce preverit ci spravne rozumie postfixu
http://scriptasylum.com/tutorials/infix_postfix/infix_postfix.html
(keby niekto nechapal infix je standardny matematicky tvar)

Inak ja si myslim ze to DKA   a [ a | b ]
ma byt ako na prilozenom obrazku

lebo ked na zaciatok pride b nemozeme sa vraciat  do rovnakeho stavu lebo by to generovalo retazec bbbb...
takze pri b-cku sa nedeje nic - caka sa na a-cko
a koncovy stav by sa asi nemal vraciat sam do seba...

tolko moj nazor, mozno sa mylim ale podobnu otazku s vyskytom [ ] by som na skuske riesil takto
(za predpokladu ze ma nikto nevyvedie z omylu )

ja by som povedal, ze je viac nez pravdepodobne, ze padne minimalne jedna z tychto otazok:
- sposoby zobrazenia, axonometria podrobne
- otocenie bodu okolo priamky v 3D
- Bresenhanov algoritmus

Zdravim, moze mi niekto prezradit kde by som mohol vzhliadnut ten txt subor s otazkami please?

ahaaaa uz sa vyjasnilo -> trebalo otvorit oci