Formálne jazyky a preklada?e

[antil kiprest]

takze ak napriklad mam   A->aBCdeF|aBCd, vieme ze to nie je gramatika LL(1) lebo v jednom riadku nemoze byt viac krat ten isty terminalny symbol

do LL(1) vyberiem pred zatvorku aBCd a vyjde mi co ...

A-> aBCd ( eF| ? )

A-> aBCd [eF]   dla mna

[OsamelyVlk]

asi to bude nejaky LL(k) jazyk,..

a to nemoze byt uz jazyk LL(1) ale s tym ze overuje len nase znalosti na prefixy v LL1 ?
akoze chytaak.

[OsamelyVlk]

takze ak napriklad mam   A->aBCdeF|aBCd, vieme ze to nie je gramatika LL(1) lebo v jednom riadku nemoze byt viac krat ten isty terminalny symbol

do LL(1) vyberiem pred zatvorku aBCd a vyjde mi co ...

A-> aBCd ( eF| ? )

A-> aBCd [eF]   dla mna

Ja by som to tiez tak dal.

[elros]

LL1 to nemoze byt, lebo to 1 znamena, ze musis vediet na zaklade 1 vstupu, ze co mas robit,.. a tam si mal 2 moznosti

a tamto by som tiez dal A-> aBCd [eF]

[antil kiprest]

4)Rezimy semantickej analyzy vymenovat a popisat. Tabulka pre semanticku analyzu - vymenovat polozky a popisat.

?

[elros]

postfix by mal byt :  ab+c+de+*f/

a prefix??

ak je tamto postfix,.. tak prefix by mal byt   /*++abc+def

[Mike]

4)Rezimy semantickej analyzy vymenovat a popisat. Tabulka pre semanticku analyzu - vymenovat polozky a popisat.

?

asi takto:

Semanticka analyza
- analýza mien – je to klasifikacia identifikatorov
- analýza deklaracii – vytvorenie typoveho prostredia, vypocet velkosti pamati pre alokaciu premennych
- analýza tela – typova kontrola + generovanie virtualneho kodu > vyrtualny kod

Tabuľka sémantickej analyzy
-tabulka D (displej), ak id<ival> je identifikator na vstupe, potom D[ival] ukazuje na meno do zasobnika US. D ma rovnaky rozmer ako TID a musi byt inicializovana
- US – zasobnik mien, reprezentuje aktualne typove prostredie
- TS – typovy zasobnik, sluzi na vytvaranie typov a ich kontrolu
- RS – zasobnik pre aktualne alokovanu velkost pamati pre premenne na jednotlivych urovniach
-NS – pomocny zasobnik pre zapamatanie smernikov do US

[Mike]

takze ak napriklad mam   A->aBCdeF|aBCd, vieme ze to nie je gramatika LL(1) lebo v jednom riadku nemoze byt viac krat ten isty terminalny symbol

do LL(1) vyberiem pred zatvorku aBCd a vyjde mi co ...

A-> aBCd ( eF| ? )

A-> aBCd [eF]   dla mna

Ake pravidlo ste pouzili?

[OsamelyVlk]

takze ak napriklad mam   A->aBCdeF|aBCd, vieme ze to nie je gramatika LL(1) lebo v jednom riadku nemoze byt viac krat ten isty terminalny symbol

do LL(1) vyberiem pred zatvorku aBCd a vyjde mi co ...

A-> aBCd ( eF| ? )

A-> aBCd [eF]   dla mna

Ake pravidlo ste pouzili?

tam ide o to ze [eF] ==  eF| prazdny symbol

[antil kiprest]

takze ak napriklad mam   A->aBCdeF|aBCd, vieme ze to nie je gramatika LL(1) lebo v jednom riadku nemoze byt viac krat ten isty terminalny symbol

do LL(1) vyberiem pred zatvorku aBCd a vyjde mi co ...

A-> aBCd ( eF| ? )

A-> aBCd [eF]   dla mna

Ake pravidlo ste pouzili?

to s tym vyberanim pred zatvorku bolo myslene len prenesene.. proste sa na to pozri logicky..  mas A -> aBCd | aBCdeF  ... bud nastane prve alebo druhe... spolocne maju 'aBCd'  cize to nastane urcite, takze  A-> aBCd   , a potom uz bud moze alebo nemusi prist aj to 'eF'   cize   [eF]  

[Mike]

to s tym vyberanim pred zatvorku bolo myslene len prenesene.. proste sa na to pozri logicky..  mas A -> aBCd | aBCdeF  ... bud nastane prve alebo druhe... spolocne maju 'aBCd'  cize to nastane urcite, takze  A-> aBCd   , a potom uz bud moze alebo nemusi prist aj to 'eF'   cize   [eF]  

kde je to v skriptach ? officialne sa to vola ako to pravidlo ?

[OsamelyVlk]

to s tym vyberanim pred zatvorku bolo myslene len prenesene.. proste sa na to pozri logicky..  mas A -> aBCd | aBCdeF  ... bud nastane prve alebo druhe... spolocne maju 'aBCd'  cize to nastane urcite, takze  A-> aBCd   , a potom uz bud moze alebo nemusi prist aj to 'eF'   cize   [eF]  

kde je to v skriptach ? officialne sa to vola ako to pravidlo ?

http://hornad.fei.tuke.sk/~plocica/ppj/srp.html

z tej tabulky BNF a EBNF som si to vyvodil.

[antil kiprest]

1)
A -> c["*"|"-"A] kde c je cele cislo prepiste toto pravidlo aby vyhovovalo EBNF aby bolo mozne vygenerovat: 5*4-1            a    5*4-1*3
potom napisat hodnoty ake vyjdu po uskutocneni tych prikladov
a napisat postfixne formy 5*4-1            a    5*4-1*3


to by malo byt A -> c[("*" | "-") A]  vsak??  

a aka je asociativita?? zprava?

[Mike]

takze ak napriklad mam   A->aBCdeF|aBCd, vieme ze to nie je gramatika LL(1) lebo v jednom riadku nemoze byt viac krat ten isty terminalny symbol

do LL(1) vyberiem pred zatvorku aBCd a vyjde mi ...

A-> aBCd [ eF ]

[antil kiprest]

to s tym vyberanim pred zatvorku bolo myslene len prenesene.. proste sa na to pozri logicky..  mas A -> aBCd | aBCdeF  ... bud nastane prve alebo druhe... spolocne maju 'aBCd'  cize to nastane urcite, takze  A-> aBCd   , a potom uz bud moze alebo nemusi prist aj to 'eF'   cize   [eF]  

kde je to v skriptach ? officialne sa to vola ako to pravidlo ?

ale ake pravidlo mas na mysli?
to cele je proste prevod z nejakeho LL(k) (ci co to je)  do LL(1)

[OsamelyVlk]

takze ak napriklad mam   A->aBCdeF|aBCd, vieme ze to nie je gramatika LL(1) lebo v jednom riadku nemoze byt viac krat ten isty terminalny symbol

do LL(1) vyberiem pred zatvorku aBCd a vyjde mi ...

A-> aBCd [ eF ]

suhlasim s nakresom... @Mike

[Mike]

3.) Navrhnite jednym pravidlom deklaraciu premennych Vars ak definicia zacina klucovym slovom var, potom nasleduje nenulovy pocet nazvov premennych, za nimi dvojbodka a nasledovny typ T.


malo byt nejak tak:

Vars -> "var" id { "," id } " : " T                   //id - tak oznacoval Kolar premenne

zostrojit syntakticky analyzator aj so zotavenim pre procedure Vars(k:symset)

ako by ste riesili ?

[OsamelyVlk]

2. Nieco s volacim aktivacnym po vykonani begin<2,4> neviem co presne a znazornit aky to bude mat na volaco vplyv (Toto som ani neprecital poriadne ked som videl to begin<2,4> takze take je aj moje podanie zadania)  

nasel som nieco take: ma to byt ako tabulka
[parametre]
[adresa navratu]
oblast premennych
oblast premennych
oblast premennych
oblast premennych  
zakladna adresa urovne 0 <-X
zakladna adresa urovne 1
zakladna adresa urovne 2 z tade sipka ukazuje na uroven adressa navratu
predosla hodnota x     z tade sipka ukazuje do priestoru nad tymto textom
[                          ] <-SP pri volani begin



     

[antil kiprest]

3.) Navrhnite jednym pravidlom deklaraciu premennych Vars ak definicia zacina klucovym slovom var, potom nasleduje nenulovy pocet nazvov premennych, za nimi dvojbodka a nasledovny typ T.


malo byt nejak tak:

Vars -> "var" id { "," id } " : " T                   //id - tak oznacoval Kolar premenne

zostrojit syntakticky analyzator aj so zotavenim pre procedure Vars(k:symset)

ako by ste riesili ?

v tej ulohe nie je nic o ciarkach, takze "," by som vynechal....  na zotavenie idem kuknut

[Mike]

2. Nieco s volacim aktivacnym po vykonani begin<2,4> neviem co presne a znazornit aky to bude mat na volaco vplyv (Toto som ani neprecital poriadne ked som videl to begin<2,4> takze take je aj moje podanie zadania)  

nasel som nieco take: ma to byt ako tabulka
[parametre]
[adresa navratu]
oblast premennych
oblast premennych
oblast premennych
oblast premennych  
zakladna adresa urovne 0 <-X
zakladna adresa urovne 1
zakladna adresa urovne 2 z tade sipka ukazuje na uroven adressa navratu
predosla hodnota x     z tade sipka ukazuje do priestoru nad tymto textom
[                          ] <-SP pri volani begin



     

[OsamelyVlk]

3.) Navrhnite jednym pravidlom deklaraciu premennych Vars ak definicia zacina klucovym slovom var, potom nasleduje nenulovy pocet nazvov premennych, za nimi dvojbodka a nasledovny typ T.


malo byt nejak tak:

Vars -> "var" id { "," id } " : " T                   //id - tak oznacoval Kolar premenne

zostrojit syntakticky analyzator aj so zotavenim pre procedure Vars(k:symset)

ako by ste riesili ?

v tej ulohe nie je nic o ciarkach, takze "," by som vynechal....  na zotavenie idem kuknut

to som sa chcel spytat ze preco ta "," ... keby tam chcu aj ciarku tak vieme ako...

[Mike]

text otazky nie je presny, v konecnom dosledku mu vyslo tak s tou ciarkou.

[elros]

3.) Navrhnite jednym pravidlom deklaraciu premennych Vars ak definicia zacina klucovym slovom var, potom nasleduje nenulovy pocet nazvov premennych, za nimi dvojbodka a nasledovny typ T.


malo byt nejak tak:

Vars -> "var" id { "," id } " : " T                   //id - tak oznacoval Kolar premenne

zostrojit syntakticky analyzator aj so zotavenim pre procedure Vars(k:symset)

ako by ste riesili ?

Vars -> "var" id { "," id } " : " T  

Vars(k:symset){

if (symbol == "var") getsymbol();
else error(H(id) | "," | ":" | H(T) | K);

id("," | H(id) | ":" | H(T) | K));

check("," | H(id) | ":" | H(T) | K);
while(symbol &("," | H(id)){
      if (symbol == ",") getsymbol();
      else error("," | H(id) | ":" | H(T) | K);
      id("," | H(id) | ":" | H(T) | K);
      check("," | H(id) | ":" | H(T) | K);
      }
if (symbol == ":") getsymbol();
else error(H(T) | K);
T(K);
}

[Mike]

2.) bola dana funkcia "function F(x : real) : integer". Tato funkcia bola definovana v ramci funkcie H, ktora bola volana vo funkcii G.
Funkcia F sa volala s parametrom F(1.5+2). Bolo treba napisat nieco s tabulkou symbolov, stav pred vykonanim tela a po vykonani, stavy premennych, atributov..
spominalo sa tam nieco s klauzulou begin..
(zrejme strana 82 v skriptach)

anyone ?

[antil kiprest]

1)
A -> c["*"|"-"A] kde c je cele cislo prepiste toto pravidlo aby vyhovovalo EBNF aby bolo mozne vygenerovat: 5*4-1            a    5*4-1*3
potom napisat hodnoty ake vyjdu po uskutocneni tych prikladov
a napisat postfixne formy 5*4-1            a    5*4-1*3


to by malo byt A -> c[("*" | "-") A]  vsak??  

a aka je asociativita?? zprava?

TRUE / FALSE ?