skuska falp

[mishelka]

ja len som chcela tým povedať, že Kollár je taký že to má v prdeli všetko, takže môžete mať pri ňom v pohodke ťaháčiky

[puq]

ja len som chcela tým povedať, že Kollár je taký že to má v prdeli všetko, takže môžete mať pri ňom v pohodke ťaháčiky

no prave ze ee teraz co bola skuska, dal tie iste priklady ako na prvom termine, a nebolo mu jedno ze ci niekto opisuje alebo ee ale zas i mna by nasralo keby som dal rovnake otazky a niekto by este aj opisoval

[mishelka]

ja len som chcela tým povedať, že Kollár je taký že to má v prdeli všetko, takže môžete mať pri ňom v pohodke ťaháčiky

no prave ze ee teraz co bola skuska, dal tie iste priklady ako na prvom termine, a nebolo mu jedno ze ci niekto opisuje alebo ee ale zas i mna by nasralo keby som dal rovnake otazky a niekto by este aj opisoval

no sa to potom zmenilo.. ale aspoň že dal rovnaké otázky podľa zvyku

[JCube]

ja len som chcela tým povedať, že Kollár je taký že to má v prdeli všetko, takže môžete mať pri ňom v pohodke ťaháčiky

no prave ze ee teraz co bola skuska, dal tie iste priklady ako na prvom termine, a nebolo mu jedno ze ci niekto opisuje alebo ee ale zas i mna by nasralo keby som dal rovnake otazky a niekto by este aj opisoval

no sa to potom zmenilo.. ale aspoň že dal rovnaké otázky podľa zvyku

minuly rok tiez tak bolo ze na vsetkych terminoch boli rovnake otazky?

[Payne]

Dostal som info, ze minule roky byvali 2 skupiny...

Taze zrejme nam vyjde nova skupina, co urcite vsetkych potesi...

[mishelka]

ja len som chcela tým povedať, že Kollár je taký že to má v prdeli všetko, takže môžete mať pri ňom v pohodke ťaháčiky

no prave ze ee teraz co bola skuska, dal tie iste priklady ako na prvom termine, a nebolo mu jedno ze ci niekto opisuje alebo ee ale zas i mna by nasralo keby som dal rovnake otazky a niekto by este aj opisoval

no sa to potom zmenilo.. ale aspoň že dal rovnaké otázky podľa zvyku

minuly rok tiez tak bolo ze na vsetkych terminoch boli rovnake otazky?

minulý rok boli dve skupiny a tie mali otázky z predminulého roka

[kOsTi]

tak teda ake ste mali vy otazky?

[Final_Destructer]

Pridavam sa ku kOsTiho otazke plny ocakavania ci bude odozva.

[valentino]

kosti:  odpisal ti uz kollar na mail

[kOsTi]

nie neodpisal... a aj altlavista mu pisal a tiez nic... a myslim ze uz ani neodpise... ja uz som to odpisal

[mishelka]

toto som mala uložené v adresáriku čo bolo minulé roky a toto sme mali na skúške aj my, takže mi stačilo to vedieť:

som mal este davnejsie (teda teraz v piatok) niekde uvadzam aj riesenia ked ma kopne muza a radsej typove definicie robte vsade, neviem kde to bolo priamo v zadani napisane aby sa robili, ale rob vsade 

1. definujte rekurentne funkciu reverse

reverse :: [a] -> [a]
reverse (x:xs) = reverse xs ++

• 
  
  2. definujte nerekurentne funkciu (+-+) co bude vykonavat naslednu cinnost:
  [a1,a2,...an]+-+[b1,b2,...bm] = [a1,a2,...an,b1,b2,...bm]
  
  (+-+) :: [a] -> [a] -> [a]
  [] +-+ y = y
  (x:xs) +-+ ys = x : (xs +-+ ys)
  
  3. definujte nerekurentne funkciu rv[a1,a2,...an] = [an,...a2,a1] pomocou funkcie foldr a lokalne definovanou funkciou op
  (je to vlastne funkcia reverse ale tu odporucam davat pozor, lebo to co sa nachadza v prelude.hs je definovane cez foldl... pomocka> nemozete pouzit operator ":" )
  
  rv :: [a] -> [a]
  rv [] = []
  rv (x:xs) = foldr op [] (x:xs)
                   where
       op a b = b ++ [a]
  
  4. definujte rekurzivne funkciu foldl1 pomocou funkcie foldl
  
  foldl1 :: (a -> a -> a) -> [a] -> a
  foldl1 f (x:xs) = foldl f x xs
  
  5. definujte funkciu f ak plati:
     g = map f
  pricom g ma na vstupe zoznam napriklad ["Ahoj","Pes",Bratislava"] a vrati vam ho ako [(4,"Ahoj"),(3,"Pes"),(10,"Bratislava")] ... cize vypocita pocet prvkov a da to do dvojic... zaroven treba urcit este aj vseobecnu typovu definiciu funkcie g
  
  g :: [[a]] -> [(Int,[a])]
  f :: [a] -> (Int,[a])
  f xs = (length xs, xs)
  
  
  6. vytvorte funkciu (dajme tomu, ze) strom ktora vrati binarny strom rovnakej dlzky na vsetkych vetvach ak na vstupe je zoznam cisel ktorych pocet je n^2... pricom strom bude tvaru nejak Btree a = Bin (Tip a) (Tip a) ... (tam to bolo dlhsie zadanie este)
  
  data Btree a = Tip a | Bin (Btree a) (Btree a)
  strom :: [a] -> Btree
  strom [a] = Tip a
  strom xs = Bin (strom us) (strom ps)
        where
            us = take len xs
            ps = drop len xs
            len = (length xs) 'div' 2
  
  to je vsetko ... nerucim vsak uplne za nic
  
  
  definujte fciu map - rekurzivne aj neviem ako
  def. fciu foldl1
  def. fciu concat - cez (++) - neviem o co islo
  definujte binarny strom + priklad na vypis cohosi
  definujte binarny vyhladavaci strom + priklad na vypis cohosi
  
  
  1.map rekurzivne +typova def
  2.map nerekurzivne <mnozinovou abstrakciou>+typova def.
  3.reverse rekurzivne +typ def
  4.reverse nerek. (mnoz abst.) + typ.def
  5.g=map f ..napisat najvseobecnejsiu typ def.:
     [[1,2],[2,3]]=[(1,[1,2]),(2,[2,3])]
    b) napisat ako vyzera funkcia f
  6.nadefinujte strom a vytvor funkciu zadaj ztrom::Strom->Int->String
  (zapis ho takto: (U(L1)(U(L3)(L2))
  
  
  
  definujte funkicu (+-+), ktora urobi nasledovne: [a1 a2 ....an] (+-+) [b1 b2....bm]=[a1 a2 ...an b1 b2 ....bm] ( v podstate zretazenie zoznamov... )
  funkciu reverze nerekurzivne pomocou foldr .... funckiu foldl1 nerekurzivne ( pomocou foldl ) ...
  potom binarny strom tam bol urcite..
  a este taka sranda, ze g= map f... pricom funckia f robila to, ze vsutpu string dala na vyspute dvojicu (int ,string), kde int bola dlzka stringu..
  
  
  
  
  . definovat binarny strom BTree
      a definovat fciu ktora "naseka" do bin. stromu zoznam takymto sposobom...
  
     taze napr. [ x ]=[1,2,3,4]
  
     bude ASI:  Bin(Bin(Tip 1)(Tip 2)) (Bin(Tip 3)(Tip 4)) ..............skoda ze to nemozem nakreslit...
  
  ale viem ze v druhej skupine bolo aj definovat vyhladavaci binarny strom ci aky ale fcie neviem ake boli...
  to je asi tak na 80% co bolo bo uz nepamatam uplne presne len princ

[mishelka]

a ešte toto:

reverse :: [a] -> [a]         map :: (a->b) -> [a] -> [a]
reverse [] = []         map f (x:xs) = f x : map f xs
reverse (x:xs) = reverse xs ++

•       
              foldl1 :: (a -> a -> a) -> [a] -> a
  (+-+) :: [a] -> [a] -> [a]         foldf1 f (x:xs) = foldl f x xs
  [] +-+ ys = ys         
  (x:xs
  ) +-+ ys = x : (xs +-+ ys)
        concat :: [[a]] -> [a]
              concat [] = []
  rv :: [a] -> [a]         concat (x:xs) = x ++ concat xs
  rv [] = []            
  rv (x:xs) = foldr op [] (x:xs)      concat xs = foldr (++) [] xs
     where op a b = b ++ [a]   
              data Btree a = Tip a | Bin (Btree a)(Btree a)
  foldl1 :: (a -> a -> a) -> [a] -> a      strom :: [a] -> Btree
  foldl1 f [] = []         strom [a] = Tip a
  foldf1 f (x:xs) = foldl f x xs      strom xs = Bin (strom ls)(strom ps)
                 where   ls = take len xs
  g :: [[a]] -> [(Int,a)]               ps = drop len xs
  g = map f                  len = (length xs) `div` 2
  f :: [a] -> (Int, a)         
  f xs = (length xs, xs)      

[mishelka]

tak neviem či to pomôže, aspoň na pozretie

[kOsTi]

diky... sice z toho nechapem ani prd ale zide sa

[Final_Destructer]

aha... vsetko je zrazu jasne! Vdaka!

[mishelka]

na ftp to už nie je či čo?

[glassworker]

hmmm tak minuly rok to vyzeralo trosku inak

[danielmi]

ta otazka :2. ci je z v prvom priklade premenna alebo konstanta? co ma byt spravne?

[ppt]

danielmi, na predchadzajucich stranach najdes toto:

aka je odpoved na druhu otazku? bola v prvej konstanta ci premenna?

vraj konstanta

vraj konstanta

urcite konstanta 

No aj mna zaujima, aky je rozdiel medzi konstantou a premennou v hugse? (pre pripad zeby nam dali ine priklady) Vie niekto?

[JCube]

pokial som spravne pochopil yaht, kollarove skripta, tie ceske aj tu anglicku knizku tak haskell nieco take ako premennu - na styl pamatovej bunky ako v C - nema...tam sa vzdy pri vyhodnocovani vyrazu dosadi konkretna hodnota...takze je to chapane ako konstanta...

opravte a doplnte ma..

[ppt]

takze ak som ja spravne pochopil teba a ty si spravne pochopil skripta, potom na otazku: "Je toto premenna alebo konstanta?" .. je spravna odpoved stale konstanta?

[JCube]

ano...

[puq]

pokial som spravne pochopil yaht, kollarove skripta, tie ceske aj tu anglicku knizku tak haskell nieco take ako premennu - na styl pamatovej bunky ako v C - nema...tam sa vzdy pri vyhodnocovani vyrazu dosadi konkretna hodnota...takze je to chapane ako konstanta...

opravte a doplnte ma..

ty si vsetky tri precital?

[glassworker]

to myslite fakt,ze vzdy bude odpoved "konstanta" ? 

[JCube]

pokial som spravne pochopil yaht, kollarove skripta, tie ceske aj tu anglicku knizku tak haskell nieco take ako premennu - na styl pamatovej bunky ako v C - nema...tam sa vzdy pri vyhodnocovani vyrazu dosadi konkretna hodnota...takze je to chapane ako konstanta...

opravte a doplnte ma..

ty si vsetky tri precital?

vsetky styri...tu poslednu zbezne...to bolo vela na mna...

to myslite fakt,ze vzdy bude odpoved "konstanta" ? 

nie som si tym isty...ale ja som to pochopil tak...